Čo je AML/CFT a čo je cieľom kurzu

Cieľ lekcie

Pochopiť, čo presne znamená legalizácia príjmov z trestnej činnosti (AML) a čím sa od nej líši financovanie terorizmu (CFT), a prečo sú oba javy spoločensky aj právne neprijateľné. Naučiť sa rozpoznať, akú rolu má v celom mechanizme bežná realitná, obchodná alebo sprostredkovateľská firma – teda tá vaša.

Cieľ kurzu a jeho výstup. Kurz vás ako konateľa a vašich zamestnancov prevedie povinnosťami podľa zákona č. 297/2008 Z. z. v znení novely č. 73/2026 Z. z. (účinnej od 1. 6. 2026) – od posúdenia, či ste povinnou osobou, cez starostlivosť vo vzťahu ku klientovi až po ohlásenie neobvyklej obchodnej operácie. Dôraz kladieme na použiteľnosť: každé pravidlo prekladáme do konkrétneho kroku, ktorý vie vo vašej firme urobiť konateľ, predajca alebo maklér – prípadne v súčinnosti s externým účtovníkom či advokátom. Výstupom je potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy podľa § 20 ods. 3, ktoré si založíte do AML dokumentácie firmy. Nejde o akreditované osvedčenie ani o individuálne právne či daňové poradenstvo.

Výklad

Peniaze, ktoré potrebujú „životopis“

Predstavte si, že niekto získa 180 000 € z nelegálneho predaja cigariet bez známok. Tie peniaze existujú, ležia v obálkach v garáži – ale sú nepoužiteľné. Nemôže za ne kúpiť byt, nemôže ich vložiť na účet bez otázok, nemôže si za ne kúpiť firmu. Chýba im to najdôležitejšie: vierohodný pôvod. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti (hovorovo „pranie špinavých peňazí“) je súbor krokov, ktorými sa takýmto peniazom vyrobí falošný, no na papieri hodnoverný životopis.

Cieľom pachateľa nie je len skryť peniaze. Cieľom je dostať ich do legálnej ekonomiky tak, aby ich mohol slobodne používať a aby ich pôvod vydržal aj kontrolu banky, daňového úradu či notára.

Tri fázy, ktoré treba poznať

1. Umiestnenie. Špinavá hotovosť sa musí dostať do finančného systému alebo do majetku. Vklady na účty, nákup ojazdeného auta v autobazári za hotovosť, nákup investičného zlata u klenotníka, vklady „pôžičiek spoločníka“ do firmy, tržby fiktívne dopísané do pokladne e-shopu s výdajným miestom. Pozor: hotovostné platby majú v SR zákonné stropy podľa zákona č. 394/2012 Z. z. (nad 15 000 € medzi podnikateľmi a nad 5 000 €, ak je stranou fyzická osoba – nepodnikateľ), takže časť týchto scenárov by vaša firma nesmela vôbec prijať.

2. Zastieranie. Nasleduje reťaz prevodov a transakcií, ktorá má znemožniť vystopovanie pôvodu. Fakturácia za neexistujúce poradenstvo, prevody medzi prepojenými firmami, cesta cez viacero krajín, striedanie účtov, zmena eur na inú menu v zmenárni, nákup a spätný predaj kryptoaktív.

3. Integrácia. Peniaze sa vracajú majiteľovi ako „čisté“ – ako výplata dividendy, kúpna cena nehnuteľnosti, príjem z predaja obchodného podielu alebo z predaja auta. V tejto fáze už vyzerajú úplne normálne a práve tu sa najčastejšie zapojí realitná kancelária, obchodník s autami alebo poskytovateľ virtuálneho sídla, ktorí nič netušia.

Financovanie terorizmu: opačná logika

Pri legalizácii má majetok špinavý pôvod a hľadá si čistý vzhľad. Pri financovaní terorizmu to môže byť naopak: peniaze môžu mať úplne legálny pôvod – mzda, podnikateľský príjem, dar či zbierka – a problémom je ich účel použitia. Sumy bývajú často malé a jednotlivo nenápadné, preto sa podozrenie opiera skôr o osoby, krajiny a súvislosti než o výšku obchodu.

S tým súvisí druhý, samostatný režim: medzinárodné sankcie. Sankčné zoznamy EÚ a OSN sa uplatňujú podľa zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a podľa priamo uplatniteľných nariadení EÚ. Znamenajú zmrazenie majetku, zákaz sprístupniť prostriedky sankcionovanej osobe a oznamovaciu povinnosť voči príslušnému orgánu. Sankčný skríning klienta nenahrádza ohlásenie neobvyklej obchodnej operácie finančnej spravodajskej jednotke (FSJ) – a naopak.

Príklad: prevádzka, ktorá „zázračne prosperuje“

Autoumývarka v malom meste má tri boxy a dve brigádnice. Mesačne vykáže v hotovostných tržbách 42 000 €. Spotreba vody a chemikálií tomu nezodpovedá ani zďaleka. V skutočnosti do pokladne denne pribúda hotovosť z nelegálnej činnosti a umývarka slúži len ako „mlynček“, ktorý ju premení na oficiálnu, zdanenú tržbu. Firma dokonca ochotne odvedie z fiktívnej tržby daň aj DPH – odvedené percento je pre pachateľa akceptovateľná cena za legalizáciu. (Konkrétne sadzby a ich aplikáciu rieši daňový poradca, nie tento kurz.)

Prečo je legalizácia trestná

Mohlo by sa zdať, že ak je pôvodný trestný čin už potrestaný, samotné „umytie“ peňazí nikomu neškodí. Nie je to tak:

• Legalizácia udržiava zločin v chode. Bez možnosti použiť výnos stráca trestná činnosť ekonomický zmysel.
• Deformuje trh. Firma financovaná špinavými peniazmi nemusí byť zisková, môže dumpingovo ničiť konkurenciu – aj vašu.
• Sťažuje odňatie výnosu. Keď sa peniaze premenia na desiatku nehnuteľností v troch krajinách, štát ich vie zaistiť len veľmi ťažko a v dlhom cezhraničnom konaní, často až po rokoch.

Preto je legalizácia samostatným trestným činom podľa Trestného zákona, a to aj vtedy, keď pachateľ pôvodný zločin nespáchal – stačí, že s majetkom manipuluje s vedomím jeho pôvodu. Presné znenie a sadzby si overte v aktuálnom texte Trestného zákona; tento kurz sa zameriava na povinnosti podľa zákona č. 297/2008 Z. z.

Vzťah k predikatívnym trestným činom

Špinavé peniaze vždy niekde vznikli. Ten pôvodný, „zdrojový“ trestný čin sa nazýva predikatívny (predchádzajúci). Typicky ide o daňové trestné činy a krátenie DPH, subvenčný podvod a zneužitie eurofondov, korupciu, podvod, drogovú trestnú činnosť, obchodovanie s ľuďmi, krádež či falšovanie.

V slovenskej praxi malých a stredných firiem sú najčastejším predikatívnym trestným činom daňové delikty – fiktívne faktúry, karuselové obchody s DPH, nepriznané hotovostné tržby. Práve preto sú v prvej línii podniky, cez ktoré prechádza hotovosť alebo majetok veľkej hodnoty: vy vidíte kupujúceho, jeho peniaze a jeho príbeh skôr než ktokoľvek iný.

Čo to znamená pre bežnú firmu

Zákon nežiada, aby ste boli vyšetrovateľ. Žiada tri veci: vedieť, s kým obchodujete, všimnúť si to, čo nedáva zmysel, a neostať pri tom ticho voči finančnej spravodajskej jednotke. Vaša firma nie je terčom preto, že by bola podozrivá – ale preto, že je pre pachateľa užitočná. Realitka dodá legitímny prevod majetku, obchodník s autami hotovostný obrat, poskytovateľ virtuálneho sídla adresu a zdanie riadnej firmy.

Čo hovorí zákon

• § 4 vymedzuje neobvyklú obchodnú operáciu – právny úkon alebo úkon, ktorý naznačuje, že môže ísť o legalizáciu alebo financovanie terorizmu.
• § 5 ods. 1 určuje povinné osoby: účtovníci, audítori, daňoví poradcovia, realitné kancelárie (sprostredkovanie predaja, kúpy a prenájmu nehnuteľností, pri prenájme len ak je mesačné nájomné najmenej 10 000 €), advokáti a notári pri vybraných službách, poskytovatelia služieb pre obchodné spoločnosti (virtuálne sídla, zakladanie firiem), obchodníci s umeleckými dielami, starožitnosťami, drahými kovmi a drahými kameňmi (klenotníci) a záložne – tí od hodnoty obchodu 10 000 € bez ohľadu na formu platby, pričom nadväzujúce obchody sa spočítavajú. Ďalej prevádzkovatelia hazardných hier, zmenárne a poskytovatelia služieb kryptoaktív (§ 24a).
• § 5 ods. 3: povinnou osobou sa stáva aj každý iný podnikateľ, ktorý vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 €, a to jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce prepojené obchody. Autobazár teda povinnou osobou automaticky nie je.
• § 7 a § 8 – identifikácia a overenie identifikácie klienta; § 6a – konečný užívateľ výhod (podiel najmenej 25 % priamo alebo nepriamo, alebo ovládanie iným spôsobom).
• § 10, § 11, § 12 – základná, zjednodušená a zvýšená starostlivosť (napr. pri PEP podľa § 6 a pri rizikových krajinách). Základná starostlivosť sa podľa § 10 ods. 2 vykonáva pri uzatváraní obchodného vzťahu, pri príležitostnom obchode mimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej 15 000 € alebo v hotovosti najmenej 10 000 € (aj ako nadväzujúce obchody) a vždy pri podozrení; § 15 – odmietnutie obchodu, resp. ukončenie obchodného vzťahu.
• § 14 – zisťovanie a písomný záznam o posúdení; § 17 ods. 1 – ohlásenie FSJ bez zbytočného odkladu (aj pri pokuse o neobvyklú operáciu a pri postupe podľa § 15); hlásenie sa podáva cez goAML (§ 21 ods. 2), a ak je systém nefunkčný, inou elektronickou formou zaručujúcou utajenie pred nepovolanou osobou (§ 17 ods. 2).
• § 16 – zdržanie neobvyklej obchodnej operácie do jej ohlásenia; ak hrozí zmarenie zaistenia alebo o to FSJ písomne požiada, najviac 120 hodín, a po uplynutí tejto lehoty na základe oznámenia FSJ, že vec odovzdala orgánom činným v trestnom konaní, najviac na ďalších 72 hodín. Do doby zdržania sa nepočíta sobota ani deň pracovného pokoja; o zdržaní firma ihneď informuje FSJ. Operáciu nezdržíte, ak to nie je možné z prevádzkových alebo technických príčin (aj o tom ihneď informujete FSJ) alebo ak by zdržanie mohlo zmariť spracovanie neobvyklej obchodnej operácie; § 18 – mlčanlivosť a zákaz informovať klienta.
• § 20 – program vlastnej činnosti a zodpovedná osoba; podľa § 20 ods. 3 odborná príprava najmenej raz za kalendárny rok a vždy pred zaradením zamestnanca na prácu povinnej osoby; § 20a – hodnotenie rizík.
• § 19 – uchovávanie 5 rokov od skončenia zmluvného vzťahu alebo vykonania obchodu; FSJ môže písomne predĺžiť najviac o ďalších 5 rokov.
• § 33 – pokuty do 1 000 000 € pre právnickú osobu a podnikateľa, do 5 000 000 € pre banku a finančnú inštitúciu; kontrolu vykonáva FSJ (§ 29).
• Novela č. 73/2026 Z. z. (účinná 1. 6. 2026) zavádza povinnú registráciu povinných osôb do systému goAML: existujúce do 30. 11. 2026, nové do 30 dní od vzniku postavenia povinnej osoby; zavádza aj register zahraničných zvereneckých fondov (§ 24c).
• Zákon č. 394/2012 Z. z.: zákaz platby v hotovosti nad 15 000 € medzi podnikateľmi a nad 5 000 €, ak je stranou fyzická osoba – nepodnikateľ.
• Nariadenie AMLR (EÚ) 2024/1624 sa začne uplatňovať od 10. 7. 2027; indikátory neobvyklých obchodných operácií FSJ platia od 1. 1. 2026.

Príklad z praxe

Vaša realitná kancelária dlhodobo sprostredkúva prevody bytov pre spoločnosť STAVROMAT s. r. o., ktorá roky pokojne prenajímala dva menšie objekty. V marci sa zmení jediný spoločník a konateľ na osobu s adresou v zahraničí. Do dvoch mesiacov firma cez vás kupuje tri nehnuteľnosti za celkovo 640 000 €, pričom peniaze na kúpne ceny prichádzajú bezhotovostne od troch spriaznených dodávateľov bez webu a bez zamestnancov, ktorí firme predtým fakturovali „koordináciu stavebných procesov“. Váš maklér nedostane ani jednu zmluvu či doklad o pôvode prostriedkov – len faktúry v PDF a bankové výpisy, z ktorých vidí, že peniaze prichádzajú a v ten istý deň odchádzajú ďalej na účet firmy registrovanej mimo EÚ.

Čo je tu podozrivé: skoková zmena objemu obchodov bez zmeny kapacít, platby bez akéhokoľvek dokladu o reálnom zdroji, okamžitý prietok peňazí a nová štruktúra vlastníctva. Vaša firma preto podľa § 14 vyhotoví písomný záznam s opisom skutočností, vyžiada od klienta doplňujúce podklady a vyhodnotí, kto je konečný užívateľ výhod (§ 6a). Keď klient dôkazy nepredloží a namiesto toho tlačí na rýchle uzavretie obchodu, zodpovedná osoba podá hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii FSJ podľa § 17 ods. 1 – bez zbytočného odkladu, cez goAML (a ak by bol systém nefunkčný, inou elektronickou formou zaručujúcou utajenie podľa § 17 ods. 2). Klientovi o hlásení nesmie povedať nič (§ 18). Ak by FSJ písomne požiadala o zdržanie obchodu, firma ho zdrží najviac 120 hodín a po oznámení FSJ o odovzdaní veci orgánom činným v trestnom konaní najviac na ďalších 72 hodín, pričom sobota a deň pracovného pokoja sa do lehoty nepočítajú (§ 16). Kompletnú dokumentáciu uchová 5 rokov podľa § 19.

Časté chyby

• „My len predávame tovar, čo si zákazník vyberie.“ Povinnosti podľa § 5 nevznikajú podľa toho, koľko obchodov uzavriete, ale podľa toho, akú činnosť vykonávate a či prijmete hotovosť v hodnote najmenej 10 000 € (§ 5 ods. 3).
• Zamieňanie daňového podozrenia s AML povinnosťou. Podanie hlásenia FSJ nenahrádza nič v daňovej oblasti a naopak – sú to dva samostatné režimy. To isté platí pre sankčné zoznamy EÚ/OSN.
• Varovanie klienta v dobrej vôli. Aj dobre myslené „radšej to rozdeľte na dve platby, lebo to vyzerá čudne“ môže po podaní hlásenia znamenať porušenie § 18.
• Nepísané rozhodnutia. Ak ste podozrenie vyhodnotili a zamietli, bez záznamu podľa § 14 to pri kontrole neexistuje.
• Odkladanie registrácie do goAML. Lehoty 30. 11. 2026, resp. 30 dní od vzniku postavenia povinnej osoby platia aj pre jednoosobovú s. r. o. či malý autobazár, ktorý sa povinnou osobou stane prijatím hotovosti v hodnote najmenej 10 000 € – pravdaže len v rámci limitov zákona č. 394/2012 Z. z. (od nepodnikateľa smiete v hotovosti prijať najviac 5 000 €).

Čo si zapamätať

• Legalizácia = dávanie legálneho vzhľadu majetku z trestnej činnosti; prebieha v troch fázach – umiestnenie, zastieranie, integrácia. Pri financovaní terorizmu môžu mať peniaze aj legálny pôvod a rozhoduje účel ich použitia.
• Každé špinavé peniaze majú predikatívny trestný čin; v prostredí malých firiem sú to najčastejšie daňové delikty.
• Vaša firma je pre pachateľa zaujímavá ako nástroj dôveryhodnosti, nie ako podozrivý subjekt – preto zákon žiada poznať klienta a hlásiť to, čo nedáva zmysel.
• Kľúčová trojica: starostlivosť (§ 7, § 8, § 10 – § 12), posúdenie a záznam (§ 14), ohlásenie (§ 17) pri zachovaní mlčanlivosti (§ 18).
• Nečinnosť je drahá: pokuty podľa § 33 do 1 000 000 € pre podnikateľa a právnickú osobu.

Kontrolné otázky

1. Prečo sa legalizácia stíha samostatne, keď existuje aj pôvodný (predikatívny) trestný čin?

Pretože vypratie výnosu umožňuje pachateľovi majetok reálne užívať, financuje ďalšiu trestnú činnosť, deformuje hospodársku súťaž a štátu podstatne sťažuje – najmä cezhranične – zaistenie a odňatie výnosu. Postihuje sa preto aj osoba, ktorá pôvodný trestný čin nespáchala, ale s majetkom manipuluje s vedomím jeho pôvodu.

2. Kedy sa podnikateľ, ktorý nie je účtovník ani realitný maklér, stane povinnou osobou?

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. vtedy, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 €, a to aj ako viaceré na seba nadväzujúce prepojené obchody. Súčasne musí rešpektovať limity zákona č. 394/2012 Z. z. – zákaz hotovostných platieb nad 15 000 € medzi podnikateľmi a nad 5 000 €, ak je stranou fyzická osoba – nepodnikateľ – a po novele č. 73/2026 Z. z. sa zaregistrovať do systému goAML do 30 dní od vzniku postavenia povinnej osoby.

Z odbornej prípravy podľa § 20 ods. 3

V tejto lekcii sa sústredíme na tému Čo je AML/CFT a čo je cieľom kurzu. Cieľom nie je naučiť sa paragrafy naspamäť, ale vedieť premeniť pravidlá na konkrétny pracovný postup vo vašej firme. AML systém funguje iba vtedy, keď váš zamestnanec vie rozpoznať spúšťač, získa primerané informácie, zdokumentuje úvahu a v správnom okamihu vec eskaluje na vás ako konateľa alebo na určenú zodpovednú osobu.

V aplikácii má účastník najprv označiť, ktoré skutočnosti sú fakty, ktoré sú rizikové indikátory a čo je iba domnienka. Následne vyberie ďalší krok. Pri spätnej väzbe sa vždy vysvetlí nielen správna odpoveď, ale aj prečo sú ostatné možnosti slabšie alebo rizikové. Takto sa kurz vyhne memorovaniu a testuje schopnosť použiť pravidlá v reálnej situácii.

Čo si odniesť: rozhodnutie musí byť primerané riziku, v súlade s interným Programom vlastnej činnosti podľa § 20 a spätne preukázateľné. Ak sa právny stav alebo interný program zmení, vaša firma musí aktualizovať proces aj obsah školenia. Táto lekcia je súčasťou všeobecnej odbornej prípravy; firemne špecifický postup sa potvrdzuje v module M8.

Scenár z praxe

Predajca vo vašej firme si všimne nelogický tok peňazí – klient chce platiť po častiach v hotovosti a pôvod prostriedkov nevie vysvetliť. Jeho úlohou nie je klienta obviniť, ale použiť interný AML proces, získať primerané informácie a eskalovať podozrenie na vás alebo na zodpovednú osobu. Zároveň musí sledovať, či by celková suma nepresiahla zákonný strop hotovostných platieb podľa zákona č. 394/2012 Z. z. (15 000 € medzi podnikateľmi, 5 000 €, ak je stranou fyzická osoba – nepodnikateľ) – takú platbu firma nesmie prijať, a to ani rozdelenú na viaceré časti.

Kľúčové body

• Rozlíšiť prevenciu legalizácie a financovania terorizmu od trestného vyšetrovania.
• Pochopiť, že pracovník povinnej osoby nepreukazuje trestný čin; identifikuje a eskaluje riziko.
• Vysvetliť, prečo je dokumentovateľnosť postupu rovnako dôležitá ako samotné rozhodnutie.

Právny základ: zákon č. 297/2008 Z. z. v znení novely č. 73/2026 Z. z., § 4, § 5 ods. 1 a 3, § 6a, § 7, § 8, § 10 – § 12, § 14, § 15, § 16, § 17, § 18, § 19, § 20, § 20a, § 33; zákon č. 394/2012 Z. z.; zákon č. 289/2016 Z. z.